St. Peter's Basilica floorplan / Into the Miracles

1. - 4. júl 2023
kresba páskou, rozmer 200 x 136 metrov

Divadlo Pôtoň v spolupráci s partnerskými organizáciami z Nórska, Lichtenštajnska a Islandu pripravuje 1. – 4. júla 2023 unikátny umelecký projekt Into the Miracles, ktorý bude prebiehať na sedemdesiat kilometrov dlhej trase medzi Dudincami a Bátovcami za účasti viac než šesťdesiat umelcov zo šiestich krajín.

Pripravovaný umelecký projekt Into the Miracles je zameraný na rozvoj publika, podporu tvorby a prezentáciu súčasného umenia, budovanie partnerstiev na lokálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. Cieľom organizátora a partnerov je prostredníctvom projektu propagovať hodnoty ako tvorivosť, umelecká sloboda a regionálna, medzinárodná a medzikultúrna spolupráca. Projekt má zároveň ambíciu prostredníctvom umenia upozorňovať na súčasné pálčivé spoločenské či environmentálne témy.

Na trase bude umiestnených a uvedených viac než tridsaťpäť diel slovenských, českých, nórskych, lichtenštajnských a islandských umelcov. Návštevníci podujatia sa na sedemdesiat kilometrovej púti budú môcť stretnúť s dielami súčasného performatívneho, hudobného a vizuálneho umenia, ale aj zvukového dizajnu a literatúry. Všetky diela vznikajú priamo pre festival a pôjde o ich prvé uvedenie. Into the Miracles bude jedinečným podujatím, ktorého koncept nemá v Európe ekvivalent.

Panteón / Postav svoj stan u Bašternáka, Fica, Kaliňáka, Troškovej, Szalayovej, Výboha alebo Bödöra

7. - 10. júl 2022
Festival Pohoda, Trenčianske letisko, Trenčín

kresba páskou, rozmer 150 x 50 metrov

Chrám Partenón predstavoval v kultúrnom význame symbol demonštrácie bohatstva a moci v období rozmachu Atén. Zároveň však predstavoval aj symbol oslavy demokracie v období ich kultúrnej konjunktúry.
Kresba sústavy pôdorysov, ktorá preberá názov Partenón a vzniká na Pažitiach v rámci festivalu Kvantum organizovaný Nástupišťom 1-12, nesie úplne opačný významl. Pôdorysy objektov využívaných osobami spájanými s veľkými korupčnými kauzami na Slovensku odkrývajú na prvý pohľad súkromie týchto osôb, no rovnako je možné ich vnímať ako formu archeologickej, architektonickej, či sociálno-politickej sondy do obdobia agónie a frustrácie spoločnosti z dekády prebiehajúceho zápasu za fungovanie elementárnej demokracie v našej krajine.
Kresba Partenón tak naberá sarkastický význam a chce upriamiť pozornosť diváka na aktuálne spoločenské a politické dianie v našej krajine.
Kresba znázorňuje pôdorysy objektov vily aktuálne súdeného oligarchu a trestne stíhaného bývalého niekoľkonásobného premiéra SR v mierke 1:1.

Podporené formoiu štipendia z Fondu na podporu umenia.

Partenón

3. jún 2022
Nástupište 1-12 / Pažite / KVANTUM Festival súčasného umenia v prírode

kresba vápnom, rozmer 120 x 70 metrov

Chrám Partenón predstavoval v kultúrnom význame symbol demonštrácie bohatstva a moci v období rozmachu Atén. Zároveň však predstavoval aj symbol oslavy demokracie v období ich kultúrnej konjunktúry.
Kresba sústavy pôdorysov, ktorá preberá názov Partenón a vzniká na Pažitiach v rámci festivalu Kvantum organizovaný Nástupišťom 1-12, nesie úplne opačný významl. Pôdorysy objektov využívaných osobami spájanými s veľkými korupčnými kauzami na Slovensku odkrývajú na prvý pohľad súkromie týchto osôb, no rovnako je možné ich vnímať ako formu archeologickej, architektonickej, či sociálno-politickej sondy do obdobia agónie a frustrácie spoločnosti z dekády prebiehajúceho zápasu za fungovanie elementárnej demokracie v našej krajine.
Kresba Partenón tak naberá sarkastický význam a chce upriamiť pozornosť diváka na aktuálne spoločenské a politické dianie v našej krajine.
Kresba znázorňuje pôdorysy objektov vily aktuálne súdeného oligarchu a trestne stíhaného bývalého niekoľkonásobného premiéra SR v mierke 1:1.

Podporené formoiu štipendia z Fondu na podporu umenia.

Scheherezade (putinova Jachta)

6. - 15. máj 2022
miesto: spodné nádvorie Spišského hradu

rozmer 140 x 25 metrov

Kresba porovnáva reálnu mierku pôdorysu objektu luxusnej jachty, ktorej vlastníctvo je pripisované ruskému prezidentovi.
Kresba pôdorysu jachty nadväzuje na kresbu pôdorysu katedrály Notre Dame realizovanú na rovnakom mieste v roku 2020. Vtedy išlo o porovnanie kontextov civilizovaného priestoru Európy na príklade dvoch európskych kultúrnych objektov.
Dnes po dvoch rokoch je situácia v Európe ovplyvnená novou situáciou a vojnovým dianím na jej východnej hranici. Kresba pôdorysu jachty predstavuje opäť porovnanie dvoch kultúrnych kontextov, no tentoraz civilizovaného európskeho priestoru a druhého poznačeného skorumpovaným myslením a konaním jeho predstaviteľov.
Vlastníctvo jachty s menom Scheherezade je pripisované ruskému prezidentovi. Jej odhadovaná cena 600 000 000€ presahuje dvojnásobok rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2022.

2021

Gwerk : Mednyánszky / 80 000 € : 3 000 000 €

Veľkoplošná kresba grafu v geomorfologicky dynamicky tvarovanom reliéfe terénu pod banskoštiavnickou kalváriou referuje o vývoji cien diel Edmunda Gwerka a Ladislava Mednyánszkeho dražených za konkrétne časové obdobie na aukciách domácej aukčnej spoločnosti s deklarovaným vedúcim postavením na trhu s umením. Porovnanie tejto vzorky komerčnej hodnoty dražených diel oboch autorov na prvý pohľad poukazuje na výrazný rozdiel v záujme o dostupné diela, no detailnejšie údaje odrážajú tiež značný kvantitatívny rozdiel v ponuke diel pripisovaných obom autorom. Kresba grafu na jednej strane parafrázuje stratégiu aukčných spoločností, ktoré pracujú s kvantitatívnymi ukazovateľmi, aby akcentovali relevantnosť a atraktivitu svojej ponuky. Na druhej strane poukazuje na absenciu snahy aukčnej spoločnosti o dôslednejší výskum a spoluprácu s inštitúciami skúmajúcimi a kontextualizujúcimi tvorbu v rámci výtvarného umenia. Kresba grafu s prísnymi údajmi v dynamickom teréne Gwerkovho rodiska tak symbolicky zvýrazňuje deformáciu, nepresnosť, ale tiež doterajšiu neprebádanosť diela tohto autora.

Rozmery kresby: 150 x 100 m, miesto: Banská Štiavnica, Hájik
Údaje o počte diel a cene za ich vydraženie pochádzajú z webovej stránky aukčnej spoločnosti SOGA.

Dielo vzniklo ako intervencia v rámci výstavy Edmund Gwerk. Paralely a paradoxy. Výstavu realizuje Galéria mesta Bratislavy. Mirbachov palác december 2020 – marec 2021. Kurátorka: Zsófia Kiss-Szemán

48° 59′ 58.0″ N / 48° 51′ 10.8″ N

Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Spišský hrad

2. jún - 24. jún 2020

Notre-Dame na Spiši? Áno, na Spišskom hrade, obklopená hradnými múrmi spred ôsmych storočí. Kresba pôdorysu katedrály na ploche hradného nádvoria Spišského hradu v mierke 1:1 predstavuje jednu z najslávnejších stredovekých katedrál. Vytýčené body sú pospájané  inštalačnou páskou. Vykresľujú tak stavebný systém objektu – múry, stĺpy a klenby. Všetko tak, aby ten kto vie „čítať“ pôdorysy vedel presne vstúpiť do hlavnej lode alebo sa prechádzať po apside. Matúš Lányi pokračuje týmto vo svoje  koncepcii vizualizácie pôdorysov stredovekých katedrál v netradičných  priestoroch. Chartres, Amiens či Sv. Martin v Spišskej Kapitule sa ocitli na ihriskách, v telocvičniach. V prípade Notre-Dame ide o historické prostredie nádvoria monumentálneho hradu. Fúzia sakrálneho a svetského priestoru však ponúka opäť priestor na uplatnenie veľkej dávky predstavivosti, komparácie ale aj tolerancie a hľadania odpovedí na množstvo otázok. Prečo? Ako to spolu súvisí? Spojenie významných európskych pamiatok môže prinášať mnoho paralel – od doby kedy vznikli cez ich architektonický štýl, zápis v zozname pamiatok UNESCO, požiar či identickú polohu na rovnobežke, podľa ktorej je aj dielo pomenované – 48° 59′ 58.0″ N / 48° 51′ 10.8″ N.

Prekrytie pôdorysov do značnej miery konfrontuje  aj symbolický, či kultúrny rozmer oboch objektov, dispozícií plôch, priestoru a limitov ich vnímania z ľudskej perspektívy. Dielo je na nádvorí inštalované iba na krátky čas. Za dôležitejší výstup považuje autor dokumentáciu kresby z výšky, z ktorej je porovnanie čitateľnejšie. Dielo je zároveň experimentom s médiom kresby. Klasický podklad je nahradený prírodným terénom a linku kresby tvorí lineárna hmota. Formát kresby rovnako expanduje do rozmerov, ktoré už nie sú záležitosťou gesta zápästia či ramena. Vyžaduje sa zapojenie celého tela pri pohybe po ploche kresby. Táto veľkorysosť sa však premieta aj do čerstvých vízií a posolstiev v rámci spojenia histórie, náboženstva, architektúry, estetiky a umenia.

Kresba pôdorysu je realizovaná v mierke 1:1. Jej plocha zaberá vyše 6000 štvorcových metrov. Rozloha nádvoria je viac ako 2 hektáre. Kresba je vytvorená transparentnou páskou.Termín realizácie: 4. – 11. jún 2020.

Kurátorka: Dáša Uharčeková Pavúková

© Matus Lanyi ©Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči

Matúš Lányi, Digitálny liturgický obrad
hostka: Viera Zubalová
1/2/2020/17:00/Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica

Jedna z etymológií interpretuje pojem “religio” ako “re” (znovu) a “ligio” (pripojiť, spojiť). Ak dosahuje
v súčasnosti publikum sociálnych sietí, teda užívateľov “pripojenia” počet štyri miliardy ľudí, tak v porovnaní s najrozšírenejším náboženstvom tento údaj predstavuje takmer dvojnásobok (World Religion Database).
Do akej miery teda internet transformuje náboženstvo, alebo reflektuje širšie zmeny, ku ktorým dochádza
v rámci náboženskej kultúry? Môže on-line prax ustanoviť nový rituál odohrávajúci sa v digitálnych sieťových komunitách?
Matúš Lányi modeluje ikonológiu systému, ktorý má síce digitálnu podstatu, no môže potenciálne konkurovať duchovnej praxi alebo klasickému náboženstvu ako nová forma našej terapie.
Podľa C. G. Junga je viera systémom psychického uzdravovania. Ak teda pri súčasnom masívnom rozšírení internetu a sociálnych sietí dochádza k psychickej terapii užívateľov, tak tento fenomén nesie významný atribút náboženstva a spoločnosť by možno chcela uveriť niečomu, čo má potenciál liečiť ju a priniesť jej formu zážitku z kontaktu s novým typom zázraku.
“Spiritual burnout“ ja názov performnce Viery Zubalovej. Autorka v nej voľne tematizuje wellness, mainstreamovú spiritualitu a konzumné presýtenie v kontexte súčasnosti v online prostredí.
Ako sa spirituálno stalo mainstreamom? Nejde ani tak o to, že by prichádzala jedna kríza za druhou,
skôr sa deje mnoho kríz zároveň a tiež v rôznych časoch. Aké sú naše osobné stratégie vymanenia sa z ich následkov? Je vedecký diskurz dostatočne účinný v boji proti panoráme kríz?
Predstava šťastia nás vedie ku konkrétnym veciam – objektom. Nepokoj a úzkosť – túžba, afekt riadia ľudskú činnosť. Stav úplného šťastia samozrejme nie je možný. Túžba je to, čo nám niečo sľubuje, čo nám dodáva energiu, a tiež to, čo chýba, aj v samotnom okamihu jeho zjavnej realizácie. Šťastie sa stáva skôr otázkou nasledovania, než nachádzania.

Realizáciu projektu Digitálny liturgický obrad podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

2019

Relikviár
Matúš Lányi
Slovenské národné múzeum-Múzeum Bojnice, Zámok Bojnice
7/10 – 30/11/19
kurátorka: Andrea Smitková

Diela autorov z Ateliéru slobodnej kreativity 3D, Fakulty umení v Košiciach narušia zaužívanú stálu expozíciu Bojnického zámku. Intervencie budú umiestnené v expozícii len dočasne, presnejšie dva mesiace. Na podnet Slovenského národného múzea-Múzea Bojnice autori vytvorili umelecké diela, ktoré obohatia expozíciu o novú vrstvu. Nimi autori reagovali na priestor definovaný a vymedzený geniom loci zámku. Intervencie prinesú prekvapivé dialógy starého a nového, naturálneho a umelého, strohého a ornamentálneho

TECHNÉ
Matúš Lányi
Galerie NTK, Národní technická knihovna, Praha, CZ
1/9 – 16/11/2019
kurátorka: Milan Mikuláštík, Petr Nouza; foto: Marcel Rozhoň

Site specific, kaplnka Kaštieľa v Moravanoch nad Váhom
Matúš Lányi
Artrooms, Moravanoch nad Váhom
29/6 – 31/8/2019
kurátorka: Zuzana Sabová

Od zverejnenia štúdie Stephena O’Leary (1996), v ktorej sa uvádza, že internet funguje ako posvätný priestor pre náboženských praktikov, sa nahromadilo veľké množstvo výskumov, ktoré etablujú tvrdenia o sociálnych dôsledkoch online náboženských praktík. Používanie internetu na náboženské účely by mohlo revolučným spôsobom zmeniť náboženskú prax a ideológiu. Od spochybnenia úlohy tradičných náboženských autorít, až po zmenu náboženských očakávaní v komunite a jej vzťahoch. Internetový priestor sa stále formuje, no potreba jedinca ukotviť sa v prostredí alebo spoločnosti, ktorú považuje za bezpečnú a vyhodnocuje ju ako mentálne prospešnú v neideologizujúcom virtuálnom prostredí pôsobí ako forma terapie. Podľa C. G. Junga je náboženstvo systémom psychického uzdravovania. Ak teda pri súčasnom masívnom rozšírení internetu a sociálnych sietí dochádza k psychickej terapii užívateľov, tak tento fenomén nesie významný atribút náboženstva a spoločnosť by možno chcela uveriť niečomu, čo má potenciál liečiť ju a priniesť jej formu zážitku z kontaktu s novým typom zázraku.

Since the publication of Stephen O’Leary’s study (1996) asserting how the internet functions as sacred space for religious practitioners, a several of research has been gathered, allowing scholars to begin to make informed claims about the social implications raised by religious practice online. Using the internet for religious purposes might possibly transform religious practice and ideology in revolutionary ways. From challenging the roles of traditional religious authorities, to altering religious expectations of community and connection. The Internet space is still forming. The individual needs to exist in the environment and the society he considers safe. He evaluates this situation as mentally beneficial in a non-ideologizing virtual environment. It acts to him as a form of therapy. According to C. G. Jung, religion is a system of psychic healing. If, at the same time, the massive expansion of the Internet and social networks involves the psychological therapy of users, this phenomenon bears a significant attribute of religion, and society might want to believe something that has the potential to heal it and bring it a form of contact experience with a new type of miracle.

Relikviár, 2233 po Kr.
Matúš Lányi
synagóga, synagóga, Spišský Hrhov
25/5 – 31/8/19
kurátorka: Dáša uharčeková Pavúková

Matúš Lányi  je absolventom Technickej univerzity v Košiciach, kde aj v súčasnosti pôsobí ako interný doktorand. Má za sebou množstvo samostatných  i kolektívnych výstav a jeho tvorba si našla divákov a obdivovateľov na Slovensku, ale aj v zahraničí. Celou jeho doterajšou umeleckou dráhou sa tiahne výrazný, signifikantný motív, a to akceptácia náboženstva ako spoločenského  a kultúrneho fenoménu a jeho transformácia do nových, súčasných médií. Táto transformácia tu neprebieha poburujúco, demonštratívne, negatívne alebo dehonestujúco, ale výlučne  filozofujúco, podnecujúc  v pozorovateľovi intelektuálne procesy spojené s vnímaním tradičnej ikonografickej témy a nového, pre niekoho netradičného, či až šokujúceho nosiča, ktorý hovorí absolútne jazykom súčasnosti. Výstava sa volá RELIKVIÁR 2233 po Kristovi. Už v tomto názve je eklatantné spojenie zakonzervovaného vnímania náboženských predstáv a tradičných logaritmov transcendentálneho sveta s pohľadom do budúcnosti – fiktívneho roku cez formálne metamorfózy digitálno-technologického jazyka. Ústredným motívom a objektom celej výstavy je relikviár, o ktorom sám autor hovorí, že je futuristickým modelom relikviáru, pripomínajúcim monopost formuly. Je akýmsi fiktívnym relikviárom duchovnej formy, ktorú ľudstvo v našom kultúrnom priestore formovalo a akceptovalo 2000 rokov, v novom technologickom svete. Výstava je vlastne ukážkou prienikov nových technológií a technicky pôsobiacich nosičov s jazykom transcendentna, čírej idey, duchovnej substancie. Výstava nechce poburovať a ani šokovať, ale podnietiť k zamysleniu a hľadaniu odpovedí. Prijmite možnosť pri pohľade na tieto diela dávať si otázky a hľadať na nich tie správne odpovede. Tie tu možno nie sú a možno sa objavia na ďalšej výstave Matúša Lányiho.

CruciFICTION
Matúš Lányi
EQO - (space for interactive culture), Spišský Hrhov
6/3 – 7/4/19
curator: Adam Macko

Author's exhibition of one of the most unique visual artist of young slovak generation will present a series of hybrid objects that communicate metanarative of the religious myth in post-digital iconography. Author continuously evolves religious themes in his work and applies them authenticaly on current issues of digital technologies, virtual networks and artificial intelligence. He critically reviews the state of aura of artworks, whos qualities of individuality and originality had been redefined by technological development. The object of art resembles the fragments of the extolled theology, it is a probe into communication processes in a world, that has explained all miracles and made them so unsacred. This fact is transformed by the use of forms of industrial material - IT technologies - from which hypertext reliquaries are composed. The confrontation of profane and spiritual iconography opens up a new context - a review of artistic strategies for a future past that will rate the importance of physical creation and biological author in the 21st century. Digimysterium of post-internet saint - Ivan Karamazov tempted by Linux. (Adam Macko)

Výstava s názvom Relikviár 2233 po Kr. modeluje futuristickú predstavu ikonografickej podoby statusu operačného systému, ako nositeľa nového mytologického posolstva „ranej doby digitálnej“. Ústredným objektom výstavy je futuristický relikviár pripomínajúci monopost formuly. Jeho podoba fiktívne demonštruje snahu o etabláciu novej duchovnej formy – terapie ľudstva v novom technologickom svete. Výstava poukazuje na jav, ako technologické možnosti ovplyvňujú vnímanie toho, čo sa nachádza za hranicou jeho poznania a súvisí s vnímaním teologického mýtu alebo transcendencie a aké sú formálne prieniky nového technologického jazyka s mytologickým alebo náboženským. 

Relikvie operačných systémov
Matúš Lányi
NOVÁ VLNA, Trenčín,
Realizáciu diela s názvom Relikvie operačných systémov podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Dielo Relikvie operačných systémov modeluje futuristickú predstavu ikonografickej podoby operačného systému, teda akéhosi proroka, ktorý je nositeľom nového mytologického posolstva „ranej doby digitálnej“. Dielo je vytvorené z reálnych komponentov počítačových zariadení a reflektuje tému digitálnej hierarchie potenciálneho nového mýtu pod vplyvom nárastu fascinácie z moderných technológií a ich spoločenského vplyvu. Poukazuje na jav, ako nové schopnosti človeka ovplyvňujú vnímanie toho, čo sa nachádza za hranicou jeho poznania a súvisí s vnímaním teologického mýtu alebo transcendencie a aké sú formálne prieniky nového technologického jazyka s mytologickým alebo náboženským. Projekt sa snaží prispieť k diskurzu o stave súčasného mýtu, pričom hľadá paralely s predstavou o jeho budúcom stave.

2017

Matúš Lányi | Ján Zelinka
DNA | Divine Nature Awakes
Think and Feel Contemporary Gallery / Clam-Gallas Palace Praha, Praha
22. 6. - 9. 7. 2017

Výstavný projekt pod názvom DNA/Divine Nature Awakes prináša dvojicu renomovaných slovenských umelcov Matúša Lányiho (1981) a Jána Zelinku (1978). Ako naznačuje titulok ide o vizuálnych umelcov, ktorí pracujú s prírodnými materiálmi a prírodným/božským poriadkom plynutia času a života.
Matúš Lányi dlhodobo pracuje s kresťanskou ikonografiou a obrazmi viery cez filter digitálnych dát a sveta spotrebných predmetov (cykly prác: Windows, 2005-7; Pôdorysy, 2009-10; IHS, 2013-16 a pod.). V aktuálnej sérii prác (Fragmentation, 2015, Hard Drives 2016) prenáša „lineárne zápisy“ lupeňov kvetov a listov stromov na veľkorozmerné plátna. Najnovšie premieta na plátno aj zvukové záznamy a frekvencie. Nejde pritom o maľby, skôr o obrazové platne, či ikonické prostredia. Autor sa v nich odvoláva na neodarwinovské teórie, kde naše životy, a príbehy sú iba množením a radením mikroentít bez hlbšieho zmyslu. V Lányiho prípade ide o jasne kontrolovanú „tečúcu rieku“ informácií a dát, osobité DJ-ské flow, ktoré mixovaním a množením generujú nové konfigurácie a skladby. Novo naformátované lístie do riadkov pritom pripomína aj počítačovú defragmentáciu hard disku, práve prebiehajúci streeming dát, či panoramatické premietanie krajiny na plátno, alebo opätovne definované obrazové pole.
U Jána Zelinku ide o neklasickú sochársku tvorbu, o tvarový záznam ľudí a zvierat o ich výtvarnú „reanimáciu“. Autor uprednostňuje prácu s netradičnými prírodnými materiálmi: rašelina, hlina, ovčie exkrementy, kresbu červenou kapustou a pod.). Ide predovšetkým o programovú prácu s uhynutými zvieratami , nájdenými a mŕtvymi. Vytvára pre nich osobité olovené schránky - isté vznešené sarkofágy pre nepodstatné tvory – pre mačku, líšku, hada či veveričku (séria Requiem pre organizmy 2010-17 ). Podobne leje sadru do zošitej zvieracej kože a „vdychuje“ im tak nový život a tvar (cyklus Hľadám podstatu - krava, srnec, jazvec, 2013-16). Zelinka rozpracúva aj vlastné „negatívne“ modelovanie - vyhrabávanie, či odtláčanie ľudí v hline a ich odliatie do betónu. Vzniká tak neupravovaný záznam tváre, tela, či betónové „portréty“ členov vlastnej rodiny (Hlava I-III, 2010-14, Rodina - Dokument, 2015). Autor teda formátuje sochársky zápis plynutia života. Ide o miesto človeka v prírodnom reťazci, jeho vzťah k iným bytostiam aj k sebe samému, svojmu životu a smrti. Príznačné je dielo kľačiaceho človeka s odtrhnutou olovenou hlavou (Posmrtné vedomie, 2010).
Obaja umelci sa neboja experimentovania a ohmatávania neoverených ciest a osobitých technologických postupov. Prinášajú tak vlastnú vizuálnu správu o súčasnom svete a prírode, o plynutí času a tajomstve života. Malé „vizuálne DNA“ genetických a kultúrnych informácií (nekonečné putovanie génov a mémov).

The exhibition DNA: Divine Nature Awakens (Enigma Vitae) brings together a pair of renowned Slovak artists: Matúš Lányi (b. 1981) and Ján Zelinka (b. 1978). Both are visual artists who prefer to work with natural materials and refl ect in their creations the natural and divine order of time and life.
Matúš Lányi has been working with Christian iconography and images of faith through the fi lter of digital data and the consumer society (Windows, 2005-7, Ground Plans, 2009-10, IHS, 2013-16 etc.) for an extensive period time. In his current series of works (Fragmentation, 2015, Hard Drives 2016), the artist transfers data-like fragments made up of fl ower petals and tree leaves aligned in linear fashion on oversized canvases. In his latest series of works Lanyi goes further by projecting audio recordings and frequencies onto canvases. These works are not paintings in the traditional sense, but rather displays or iconic “planes”. The resulting compositions are the artist’s response to the neo-Darwinian theories of Richard Dawkins and present our lives as the proliferation and organization of genetic data without any deeper meaning. In the artist’s work, this fl ow or river of information and data is clearly controlled; by mixing and reproduction it continuously generates new confi gurations and compositions. These newly formatted organic material resembles defragmentation
of a hard disk.
Jan Zelinka’s non-classical sculpture could be defi ned as the 3D record of people and animals and their artistic reanimation. The artist prefers to work with unique natural materials: peat, clay, sheep excrement, drawing using red cabbage and similar media. In his most recent sculpture series, Requiem for Organisms (2010-17), he incorporated carcasses of animals he found in nature: a cat, a fox, a snake and a squirrel. He fashioned for these “lowly” creatures distinctive leaded boxes – like lofty sarcophagi to symbolically elevate their status. When working with deceased animals, the artist pours plaster into the reassembled (sewn) animal skin and breathes new life into them (series In Search for the Essence – Cow, Deer, Badger 2013-16). Zelinka has been also developing his own negative modeling methods such as making body impressions in clay and casting the same into concrete. This method produces unaltered impressions of faces, bodies, or concrete “portraits” of members of the artist’s own family (Head I-III, 2010-14, Family-Document, 2015). The artist thus creates a sculptural record
of the rhythm of life. It concerns man’s place in nature’s pyramid, his relationship to other beings as well as to himself, his own life and death. Particularly signifi cant in this sense is the sculpture of a kneeling man with his decapitated lead head (Posthumous Consciousness, 2010).
Neither artist is afraid of experimenting and exploring new paths and unique artistic methods. Thus, each brings his own visual refl ection of the current state of the world and nature, the passage of time and the mystery of life (enigma vitae).

-Vladimír Beskid-

HARD DRIVES II.
30. november 2017 - 12. február 2017, Galerie Sýpka, Valašské Meziříčí

Nosnou témou tvorby slovenského výtvarníka Matúša Lányiho je kresťanská tradícia, kultúra a jej ikonografia, s ktorou pracuje v intenciách postupov súčasného umenia. V tejto súvislosti reaguje na úlohu náboženstva a viery, rovnako ako na vedecké otázky súvisiace s poznaním sveta a života. Často porovnáva a prepája profánnu a sakrálnu tematiku v netradičnom kontexte, čím reflektuje niektoré negatívne špecifiká a problémy súčasnej spoločnosti a jej uprednostňované, nezriedka banálne hodnoty. Jeho výtvarný program zahŕňajúci médium maľby, videa a inštalácie je niekedy vizuálne a obsahovo kontroverzný, symboly kresťanstva však úmyselne neznevažuje, ani nemá ambíciu formulovať závery. Necháva divákovi priestor na vlastnú interpretáciu svojich diel.

K prvým cyklom, kde sa Lányi vyrovnával so spomínanými námetmi, patria maliarske série s názvom Windows z obdobia rokov 2005 – 2008. V nich pomocou heslovitého, vecného jazyka prevzatého z počítačového systému Microsoft Windows zaznamenal vybrané texty z Evanjelií prostredníctvom hladkej maľby pripomínajúcej digitálnu tlač. V roku 2007 vo svojich „molekulárnych maľbách“ vysvetlil niektoré biblické posolstvá štruktúrou chemických vzorcov či molekúl. Podobne rozložil tradičný obraz Ježiša Krista, ktorému v ďalších dielach dokonca prisúdil znaky súčasnej popkultúry. V rokoch 2009 – 2010 v sérii Pôdorysy zakresľoval pôdorysy stredovekých katedrál do interiérových a exteriérových profánnych priestorov – športových hál a ihrísk. Odkazoval tak na novozákonnú symboliku posvätného miesta (symbolického chrámu), ktorú zámerne premietol do svetského prostredia.

Od roku 2013 kontinuálne pracuje na sérii s názvom IHS, kde interpretuje predmety bežnej potreby vo vzťahu so symbolmi kresťanskej ikonografie. Objekty liturgickej povahy (napr. kalichy, monštrancie) dáva do súvisu so svetskými často triviálnymi vecami, čím vyzdvihuje ich skutočný význam a podstatu ako sakrálnych objektov v protiklade so súčasným materiálnym chápaním života. V aktuálnom cykle Hard Drives, na ktorom pracuje od roku 2014, prezentuje inštalácie lupeňov kvetov a listov lepených na veľkorozmerné plátna. Ilustruje jednu z téz evolučnej teórie neodarwinizmu, ktorá prirovnáva ľudský život k plynutiu genetických informácií bez hlbšieho zmyslu a poznania. Reaguje na jednu z teórií súčasného britského vedca, evolučného biológa Richarda Dawkinsa, ktorý pripodobňuje ľudský život k rieke dát bez konkrétneho smerovania, ktorou sa zaoberal už aj v predchádzajúcich súboroch. V prípade týchto kompozícií sa nosičmi genetických dát stávajú rastlinné prvky radené lineárne, pripomínajúce defragmentáciu počítačového disku, zhromaždiskom informácií je podklad v podobe plátna. Významovú rovinu týchto inštalácií primárne určuje znázornenie toku informácií, nevzťahuje sa naň sekundárne vzniknutý jav ovplyvňujúci ich vizuálnu stránku – neustále sa meniaca podoba rastlín, súvisiaca s vyňatím z ich prirodzeného prostredia, napr. zmena farby či tvaru.

-Martina Vyskupová-

John 2, Jesus Cleanses the Temple 2009, 2,09 min from matus lanyi on Vimeo. 

Luke 2, The Boy Jesus in the Temple 2009, 1,34 min from matus lanyi on Vimeo.

Revelation 11, Measuring of the Temple 2009, 1,40 min from matus lanyi on Vimeo.

2015

Matus Lanyi, Fragmentation 5, 2015, Leafs Applied on Canvas, 206 x168 cm – 81x 66 inch (6.8 ft x 5.5 ft)

Matus Lanyi, Fragmentation 7, 2015, Leafs Applied on Canvas, 210 x200 cm – 82x 78 inch (6,9 ft x 6.5 ft)

The video installation arises from an iconography of Virgin Mary conceived by the power of the Holy Spirit. Representation of the holy scenes paraphrases the story using biological expressions and naturalistic attributes like liturgical objects, monstrance or relics that visually and symbolically enhance biological theory of Virgin Mary conception and lighten the dogma of this most important Christian scene. Matus Lanyi has spent two months on the residency at Red Gallery London as part of exchange program with KAIR - Kosice Artis In Residence program. In the frame of “European Capital of Culture” the NGO “Kosice 2013” developed an international artist-in-residency-program for emerging artists from all over the world and out of all artistic disciplines and expressions. 

IHS Shoe from matus lanyi on Vimeo.

Throw a stone at her from matus lanyi on Vimeo.

kalich from matus lanyi on Vimeo.

Spider from matus lanyi on Vimeo.

The Holy Spirit from matus lanyi on Vimeo.

Conception of Vorgin Mary from matus lanyi on Vimeo. 

Monstrance 1 from matus lanyi on Vimeo. 

Monstrance 1 from matus lanyi on Vimeo.